Založiť novú webovú stránku alebo e-shopChcem nový web

OD SMRTI PO ZNOVUZRODENIE 

Čo sa deje s človekom od chvíle, keď zomrie, do chvíle keď sa znovu narodí? Prv si ale musíme definovať smrť a potom sa dozvieme, ako sa po smrti premení osobnosť, ktorá si uvedomuje seba samú. Hrubohmotné telo nemôže existovať bez zodpovedného éterického dvojníka z hrubohmotného tela. Za normálnych okolností trvá 40 dní, než zmizne éterický dvojník zosnulej osoby. Preto sa v niektorých tradíciách pália sviečky 40 dní pri hroboch mŕtveho. Oheň podporuje proces zmiznutia éterického dvojníka. Éterický dvojník je veľmi poddajný, takže sa ho môže zmocniť čierny mág a zneužiť pre zlé ciele. Lepší je preto indický zvyk, kedy sa mŕtvoly pália.

Mnoho ľudí si myslí, že smrť je strašný a bolestivý zážitok. V skutočnosti je to pravý opak. Proces umierania sa nelíši od príjemného spánku po celodennej únave. I keď človek trpí ťažkou chorobou, vo chvíli smrti žiadnu bolesť necíti. Istý veľký mystik raz povedal: „Ľudské pery ešte nikdy neokúsili sladší bozk, než je bozk anjela smrti.“  Akonáhle začne človek opúšťať telo, na jeho tvári sa rozjasní pokoj a necíti viac žiadnu bolesť. Po smrti človek začne žiť pri plnom vedomí v jednej z pod úrovní psychonoetického života, pričom si sebou nesie svoje cnosti i zlé vlastnosti, ciele a túžby. Jeho osobnosť sa nemení. Mení sa len realita priestoru. Jedinec sa nachádza v stave, kde neexistuje priestor tak, ako ho poznáme v hrubohmotnej rovine. Priestor vníma len ako predstavu. V psychonoetickom svete dokáže každý, bez ohľadu na vzdialenosť počuť to isté. Na tejto úrovni fungujeme ako televízne stanice, na ktoré sa môže ktokoľvek naladiť a vypočuť si, čo vysielame. Keď opustíme svoje telo, či už po smrti alebo pri exomatóze,  v skutočnosti sa dostávame do nášho vnútra. Ku komunikácii i všetkým ostatným zážitkom dochádza v našom vnútri. Všetko je tam. Možno ľahšie porozumiete tomu, čo píšem, keď vám uvediem tento skutočný prípad.

„Traja bratia si priali po smrti komunikovať so svojím otcom, a tak sa rozhodli uskutočniť jeden experiment. Jeden z nich bol v Austrálii, druhý v Londýne a tretí v Amerike. V rovnakom čase sa pokúsili nadviazať kontakt so svojím otcom s pomocou troch silných médií. Povedali, že chceli stiahnuť otca „dole“. Domnievali sa, že otec je tam niekde „hore“. Hovoril s nimi o istých rodinných záležitostiach, o ktorých ani jeden z nich nevedel a ktoré sa neskôr ukázali ako pravdivé. Zhrnuli, že nevraveli so svojim otcom, ale s diablom. Ako by to mohol byť ich otec, uvažovali, ak sa nachádzali na troch rôznych miestach na Zemi, a pritom s ním hovorili všetci naraz? Mysleli si, že ich otec sa po smrti nachádza v rovnakých podmienkach ako vo hmotnom svete. Neskôr prišli za jedným silným médiom a s otcom opäť spojili. Uistil ich, že to bol naozaj on, s kým hovorili predtým. „Nevšímal som si, kde ste, ale hovoril som s vami všetkými. Dokonca som sa vás aj dotýkal“, povedal im. „Ako si to mohol urobiť, otec, keď sme boli tak ďaleko?“ pýtali sa jeho traja synovia. Upozornil ich, že pokiaľ neprestanú pochybovať, bude z toho otec zmätený. To, že bol na druhom svete ešte neznamenalo, že sa povzniesol nad skutočné javy. Médium ich uistilo, že nešlo o skutky diabla, ale že s nimi naozaj hovoril ich otec. Poukázal na to, že v nadprirodzenom svete sa komunikuje na základe vibrácií rovnakej úrovne. Predstavte si, že mám niekoľko rádiových vysielačov, ktoré môžu zachytiť akúkoľvek stanicu kdekoľvek na Zemi. Keď tieto vysielače umiestnim na rôzne miesta na Zemi a potom ich naladím na rovnakú frekvenciu, nebudú snáď hrať rovnako? Komunikácia na psychickej úrovni je niečo podobné. Vedomie žiadneho človeka sa nikdy nezmieša a nepopletie s vedomím iného. Bežní ľudia môžu lepšie pochopiť povahu nadprirodzených svetov od tej doby, čo bol objavený rozhlas a televízia.“

Musíte si uvedomiť, že úrovne a pod úrovne psychických a neotických svetov zaberajú rovnaký priestor. A tento priestor zahŕňa v každom mieste našej planéty ich stred, povrch i priestor nad povrchom. Nepredstavujte si tieto psychonoetické úrovne ako nejaké na sebe položené vrstvy. Všetky roviny a pod úrovne psychonoetických svetov sa nachádzajú všade zároveň. Je to stav bytia, vibrácie a spôsob vyladenia sa na ne. V psychickom svete sa ako osoba vedomá si seba samú môžete ocitnúť kdekoľvek, kam zameriate svoju pozornosť. Keď sa vám zdá nejaký živý sen, v ktorom máte pocit, že sa v okamihu presúvate na veľké vzdialenosti, myslíte si, že ide len o obyčajnú ilúziu, že to nie je skutočné. To nie je pravda. Až sa jedného dňa ocitnete v psychickom svete, uvedomíte si, že tieto svety sú reálnejšie ako  hrubohmotný svet. Budete tam žiť mnoho intenzívnejšie, ale s väčšou ľahkosťou. Cez to všetko bude ten svet v mnohom podobný tomu, ktorý poznáte teraz. Závisí to na vašej schopnosti prijímať  dojmy a psychonoetické vibrácie. Na základe svojich záujmov a predpokladov sa po smrti dostanete do psychického stavu podobného vášmu súčasnému stavu. Ocitnete sa presne v tom istom pekle, očistci či raji, v akom sa nachádzate v túto chvíľu.

Cez to existuje jeden veľký rozdiel medzi hmotnou a nadprirodzenou ríšou. Keď sme v psychickom prostredí, pocity naberajú na intenzite. Napríklad pocity nenávisti a žiarlivosti tam môžu byť ako spaľujúci oheň. V tomto živote sú takéto pocity zmierňované obmedzením hmotného mozgu. Na psychickej úrovni ale neexistujú žiadne obmedzenia. Preto je na nadzmyslovej úrovni život prežívaný tak intenzívne. Nikdy sa však neverte tomu, že tzv.peklo je niečo ako psychická mučiareň. Peklá a očistce sú školy a tvorivé dielne slúžiace k získaniu skúseností, aby sa ľudské bytosti zdokonalili. V skutočnosti neexistuje žiadny trest. Je len skúsenosť. Pokiaľ človek trpí, nie je to preto, že by si to Univerzum prialo trestať nás za naše priestupky, ale preto, aby ste zistili, kto naozaj sme. Účelom takýchto skúseností je pomôcť nám striasť ilúzie a nevedomosť. 

Peklo raj sú len relatívne pojmy. To, čo je peklom pre jedného, môže byť rajom pre druhého. Aby sme napríklad pomohli niekomu dostať sa z jeho vlastného psychického pekla, musíme mu ukázať inú možnosť žitia, než v akej sa nachádza. Pokiaľ to bol za svojho života na Zemi nepríjemný človek, bude na tom podobne i potom, čo opustí jeho telo. Aby ste mu pomohli, musíte mu ukázať lepší stav, aký môže dosiahnuť. Pokiaľ na to nereaguje, nechajte ho tam, kde je. Žije vo svojom vlastnom raji, i keby to bolo to najstrašnejšie peklo. 

Vysvetlím vám to na tomto prípade. Istá podráždená žena strávila celý svoj život ohováraním, obviňovaním a preklínaním svojich susedov. Po smrti žila rovnako, len intenzívnejšie. Namiesto skutočných ľudí, ktorých opustila, si so sebou priniesla ich elementály (o nich si povieme nabudúce) a hádala sa s nimi. Boli to elementály Márie, Eleny a Estery. Márne sme sa jej snažili ukázať, že žije v pekle a že by mala tie elementály rozpustiť, aby dozrela. Až vtedy, keď bude mať svojho stavu dosť, bude dobrovoľne prosiť o zmenu. Tí z vás, kt.sa jedného dňa stanú neviditeľnými pomocníkmi, sa budú stretávať s podobnými problémami. Musíte si uvedomiť, že pokiaľ človek sám netúži po zmene, nemôžete mu pomôcť! Všetci sa postupne vyvíjame. Za takýchto podmienok nemôžeme urobiť nič viac, len vytvoriť dobrého elementála a vložiť ho do aury danej osoby. Až keď bude pripravená ku zmene, elementál jej bude k dispozícii a pomôže jej.

Stromy, hory, oceány, rieky a vôbec všetko, čo sa nachádza na našej planéte, rovnako ako všetko, čo kedy existovalo, môže existovať. To, čo považujete za skutočný svet, je v skutočnosti len tieňom či odrazom mnoho žiarivejších svetov, v ktorých existuje všetko hmotné, čo považujeme za skutočné. Na rôznych úrovniach a pod úrovniach psychických svetov neexistuje len všetko to, čo je na tejto planéte, stvorené archanjelskými silami, ako voda, hory, lesy, ale i všetko to, čo vytvorili ľudia počas života alebo smrti. Psychický svet je mnoho bohatší svet. Cez to väčšina ľudí, ktorá v ňom žije, ho vníma len prostredníctvom elementálov, ktoré vytvorili. V psychickom svete nie je napríklad slnko, ktoré každý deň vychádza a zapadá, pokiaľ si ho sami nevytvoríme. Avšak slnko, ktoré vytvoríme sa bude nachádzať v našom individuálnom, subjektívnom psychickom svete, nie v tom vonkajším. Preto keď ľudská bytosť opustí svoje hrubohmotné telo, začne žiť naraz na dvoch úrovniach existencie – na skutočnej psychickej úrovni a zároveň vo svojom vlastnom subjektívnom psychickom svete. Väčšina ľudí je natoľko pohltená vlastnou subjektívnou ulitou, že si neuvedomuje povahu psychickej úrovne, na ktorej vibruje. Je to ako keď napríklad cestujeme, ale kvôli svojmu vnútornému zmätku si nevšímame krásy okolitej krajiny. Niečo poviem, čo môže znieť ako rúhačstvo. To, čo je považované za neznesiteľné peklo, môže byť v skutočnosti tím najkrajším miestom za predpokladu, že dokážete skoordinovať svoje vedomie so skutočnou psychickou úrovňou. Len naše vžité predstavy nám bránia či naopak umožňujú vnímať túto krásu. Ku vývoju Bádateľa pravdy patrí rozvíjanie schopností rozlišovať medzi skutočným psychickým svetom a subjektívnym psychickým prostredím, ktoré si ľudia vytvárajú s pomocou elementálov, ktoré si so sebou prinášajú z hmotného sveta. Na týchto psychonoetických úrovniach je škaredé to, čo ľudia skrývajú vo svojich subjektívnych ulitách, ich vlastné psychické svety, ktoré sú plné vibrácií zla, nenávisti a vulgárnosti.

V psychickom tele nemyslíme mozgom. Máme ho, ale nepotrebujeme ho. Každá bunka psychického tela je centrom vedomia, ktorá prijíma rôzne impulzy. Rovnako tak máme oči, ale nepotrebujeme ich. Keď sa na niečo zameriame a sústredíme sa na to, splynieme s tým. Sme vo vnútri i okolo daného predmetu. To môžeme urobiť za predpokladu, že sa nachádzame v skutočnom psychickom svete a nie v ulite, ktorá je našim vlastným psychickým svetom. Na psychickej úrovni sa ľudia pohybujú úplne inak, ako sme zvyknutý pohybovať sa na zemi. Nepohybujeme sa chôdzou, autobusom či autom. Môžeme však vnímať seba či iných akoby sme kráčali. Je to však iba iluzórny dojem. Keď sme mimo svojho tela a pohybujeme sa v psychickom svete či v éterickej vrstve hrubohmotného sveta, môžeme cítiť, akoby sme lietali. Niekedy máme takýto pocit v snoch. Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, ako je to možné? Sme snáď vtáky? V psychickom svete sa môžeme v okamihu premiestňovať. Za zlomok sekundy môžeme byť napríklad v Londýne bez toho, aby sme museli „preletieť“ celú Európu. Je to záležitosť presunu vedomia na základe koordinácie.

Psychické úrovne sú školy, kam chodia ľudské bytosti získavať potrebné skúsenosti a ponaučenia. Potom sa človek presunie do vyšších, žiarivejších rovín, a keď dosiahne určitý bod, veľký Majstri karmy mu nariadia, aby sa vrátil na Zem a získal ďalšie ponaučenia. Skrátka, psychické úrovne predstavujú miesta oddychu pre vedomú osobnosť, než začne nový školský rok. Pokiaľ avšak človek neprepadne pri skúškach a nemusí opakovať celý ročník – to bol iba vtip. J nie je možné ísť do nižšej triedy. Je možné zostať v rovnakej triede a stať sa pokročilejším žiakom. Bytosť, vedomá samú seba, sa narodí do zodpovedajúceho prostredia spolu s ďalšími spriaznenými dušami, ktoré vibrujú na rovnakej vlnovej dĺžke. Ľudia to volajú dedičnosť. Nič však také neexistuje. Skôr by som povedal, že v Univerze existuje princíp vševednosti, a ten spája tých, ktorý sa museli stretnúť, aby mohli spoločne pokročiť smerom k láske. Nenávisť v skutočnosti neexistuje. Je to len ilúzia založená na nevedomosti.

Mnohí sa pýtajú, či duša vie dopredu svoj osud a skúsenosti. Odpoveď znie, že podrobne nevie. Trvalá vedomá duša to však vie podvedome. Toto poznanie ale nepreniká do vedomia súčasnej osobnosti. Napríklad, dieťa sa dotkne ohňa a popáli si prst. Na detaily tejto nehody zabudne, ale keď sa opäť ocitne v blízkosti ohňa, odtiahne ruku. Nie je potrebné si pamätať podrobnosti predošlých skúseností. Duša, ktorá je obdarená vedomím, pozná len možnosti a pravdepodobnosti. Súčasná osobnosť má slobodnú vôľu. Inak by ľudské bytosti fungovali ako roboti. Akým spôsobom nejaký človek splatí svoje dlhy, je na ňom. Je to, akoby v tejto chvíli som dostal príkaz nasadnúť na loď, ktorá pláva do New Yourku. Môj cieľ je daný. To, ako sa budem správať v priebehu plavby je však moja vec. Predurčený je len cieľ, New York. Určite si poviete, že sa všetko deje podľa Božieho plánu. Ale Boží plán, to je narodenie a smrť, nič viac. Všetko ostatné je na nás. Nevykladajme si to zle a nemyslime si, že to, čo sa nám deje je nevyhnutné. Inak sa z nás stanú fatalisti a prestaneme hľadať pravdu. Predom je dané len to, že na narodíme, prežijeme jeden životný cyklus a potom zomrieme. Tomu sa nedá vyhnúť. Všetko ostatné v živote je založené na tom, čo si prinášame z minulých životov, a ako to v tomto živote prejavíme či rozvinieme. Opakujem, že predurčený je len náš zostup do hmoty po tom, keď prvý krát prejdeme Ideou človeka. Potom sa počas opakovaných zrodení vrátime tam, odkiaľ sme prišli. To je základný zákon inkarnácie. Človek zostúpi do hmoty s konečným cieľom vrátiť sa do pôvodného zdroja. Ako dlho vám to bude trvať, to je váš problém.

Prečo sa musí duša vteliť a potom zase vrátiť? Snáď aby si uvedomila, kto je a získala vedomie seba samej. Predstavte si, že sa narodíte v silno osvietenej miestnosti a ja sa vám spýtam, či viete čo je svetlo. Myslíte si, že by ste vedeli odpovedať? Keď na druhej strane vypnem svetlo alebo vás z tej miestnosti vyvediem von, vtedy zistíte, čo je svetlo.

Kristus hovorí, ako sa jeden z dvoch synov rozhodol opustiť palác svojho otca. Požiadal o svoj diel dedičstva, aby mohol odísť do sveta. Keby to nebolo súčasťou Božieho plánu, všemohúci otec by mohol odmietnuť. Podľa plánu ho však mal nechať ísť, pretrpieť rôzne problémy, získať poznanie a potom sa vrátiť. Dal teda svojmu synovi to, o čo žiadal – v skutočnosti sa jednalo o rozum, city a hmotné telo, čiže o jeho súčasnú osobnosť. Syn si vzal svoj podiel a odišiel. Ľudia môžu odchod z paláca a zostup do hmoty nazývať pádom alebo hriechom. Radšej to nazvime skúsenosť. V tomto novom stave syn premrhal dedičstvo a stal sa pastierom prasiat. V skutočnosti stvoril elementály, pásol ich a sám sa živil tým, čím oni, čiže najnižšími prejavmi mysle. Prasce v tomto podobenstve symbolizujú elementály, ktoré človek neustále vytvára. Jedného dňa toho mal dosť a začal spochybňovať život, ktorý viedol spoločne s prascami, teda vo svete elementálov. Rozhodol sa vrátiť do paláca svojho otca, kde sa dokonca i sluhom darilo dobre. Povedal, „Otče, zhrešil som. Učiň ma jedným zo svojich sluhov.“ Syn urobil jeden krok a otec desať. Kde je teda trest? Našli ste v tomto podobenstve nejakú zmienku o výčitkách alebo treste? Otec otvoril náruč, objal svojho syna a priviedol ho späť do paláca. Namiesto trestu mu navliekol prsteň, symbol večnosti. Život je pohyb. Keď sa pohybujeme v kruhu akýmkoľvek smerom, nemôžeme sa zastaviť. Nie je tu žiadny začiatok ani koniec. Je len večný pohyb, symbolizujúci večnosť. Druhý brat, ktorý nikdy palác neopustil, žije vo večnej prítomnosti. Neuvedomuje si večnosť. Prvý brat naozaj získal medzi prascami skúsenosť času, okúsil čas ako minulosť, prítomnosť, budúcnosť. V podobenstve potom otec obliekol márnotratného syna do šiat jeho brata, takže márnotratný syn neprišiel o nič čo mal. Potom otec zabil najtučnejšie teľa, symbol hmotného tela. Druhý syn mal námietky. „Čo si urobil pre mňa, keď som ti bol po celú dobu verný?“ tento syn, archanjel, nikdy nevstúpil do hmotného tela. „Všetko čo mám je tvoje, syn môj“, odpovedal otec. Teraz sa vás pýtam, ktorý je na tom lepšie? Archanjel, ktorý nikdy neprekročil prah paláca a ktorý je dobrý, ale nepozná všetko, čo jeho brat, a naviac i vedomie seba samého? Berte na vedomie, že pri návrate do paláca sa človek dostáva mnohonásobne vyššie, než kam siahajú všetky archanjelské stupne. V konečnom dôsledku neexistuje žiadne zatratenie. Existuje len hromadenie skúseností v hmote, vďaka ktorému sa rozvíja naše vedomie seba samého. Slovami svätého Pavla „ Ó smrť, kde je tvoje žihadlo? Ó hrob, kde je tvoje víťazstvo?“

Viete odkiaľ sa berú nové duše? Medzi noetickou, psychickou a hrubohmotnou úrovňou prebieha nepretržitá komunikácia. Ľudia, kt.sa teraz rodia, možno prichádzajú z iných rozmerov existencie. A viete ako dlho je človek v nadprirodzených svetoch než sa znovu narodí? Sú teórie, že sto štyridsať štyri rokov, iný hovoria, že päťdesiat rokov, ďalší, že človek sa môže narodiť až za tisíc rokov. Myslím si, že je to nezmysel. Nie je stanovaný žiadny pevne daný termín. Je to osobná záležitosť. Možno vás zaujíma, kto rozhoduje o tom, kedy sa má človek vrátiť späť na Zem. Človek po určitom čase strávenom v psychickom svete, keď zhodnotí skúseností z posledného života, dostane do dobu, kedy začne mať chuť na ďalšie pozemské skúsenosti. Vyhľadá spriazneného ducha, ktorému sa narodí. Duch, ktorý sa chystá vteliť, sa drží aury potencionálneho otca alebo matky a čaká na príležitosť byť počatý. Často kmitá medzi aurami otca i matky. Čiže dobrovoľne hľadáme niekoho, komu by sme sa mohli narodiť. Niektorí si myslia, že to určujú Majstri, kt.majú na starosti inkarnácie. Majstri nás naženú do jednej ohrady s ostatnými. Potom je už iba na nás, do akého domu sa dostaneme. Predstavte si, že počas storočí ste si vypestovali blízky vzťah so štyridsiatimi alebo päťdesiatimi ľuďmi, ktorých aura sa podobá tej vašej. Máte ich radi a oni majú radi vás. Mohli by z vás urobiť svoje dieťa. Môžete vstúpiť všade tam, kde je pre vás miesto. Niektoré bytosti sú si tak blízke, že sa vždy nájdu, pokiaľ sú v rovnakom stáde. Ale niektorí sa dajú dohromady na slepo, na základe toho, že podobne priťahujú podobné. Predstavte si kôš, ktorý je ako sito, plný otvorov rôznych veľkostí. Pokiaľ do neho nasypete rôzne predmety a poriadne ním zatrasiete, to, čo je väčšie, než otvory v koši, zostane na dne, ostatné vypadnú. Tie predmety, ktoré ostali v koši sa budú snažiť nájsť iný otvor, ktorým by mohli vypadnúť. Je možné, že v koši bude päťdesiat podobných otvorov, ktorým môže nejaký predmet prejsť. Nezáleží na tom, ktorý z nich si vyberie. Je možné, že veľká láska, ktorá sa vyvíjala medzi dvoma ľuďmi, ktorá sa rozvíjala počas stáročí, vytvorí silnú magnetickú príťažlivosť, takže dve duše prejdú týmto otvorom. Ale je to zložitý systém. Z tisíc otvorov môžete napríklad prejsť len z dvesto, ku ktorému sa nachádzate najbližšie vo chvíli, kedy sa zatrasie sitom, otvorom do ktorého sa hodíte, jeho tvar vám zodpovedá, ktorého vibrácie sú rovnaké, ktorého karma je rovnaká. Lenže otvor, ktorý si vyberiete vám môže narobiť aj problémy. Každý máme problémy, ale vibrácie sa zhodujú. Musíme svoje dlhy splácať spoločne. Problémom sa nevyhneme. Všetky inkarnácie ukazujú, že Zákon pôsobí neúprosne. Nemôžeme ho obísť. Možno sme niečo v minulosti nedokončili, a tak sa to musí objaviť a trápiť nás, aby sme sa mohli vyvíjať. Alebo to nedobrovoľne trápi druhých, aby sa aj oni, rovnako ako my, vyvíjali. Môžete si napríklad povedať „Čo mám spoločné s rodičom, ktorý ma obmedzuje a trápi?“ alebo pokiaľ ste vy rodičom „Prečo len musel prísť do našej rodiny a tyranizovať nás, tak dobrých ľudí?“ chápete? Jedná sa o dávanie a prijímanie v rámci karmy. Čiže, my si vyberáme to, kde budeme žiť, vyberáme si našich rodičov – nie naši rodičia nás, miesto, pohlavie,...

Určite sa pýtate, prečo si nepamätáme minulé životy. Nepamätáme si ich pre naše dobro. Vďaka Božej milosti máme šancu postupovať na ceste, bez toho, aby sme mali záťaž na starých zvykoch a túžbach. Predstavte si, že nejaký človek je teraz misionárom. Vo svojom vývoji dosiahol určitý stupeň, pre ktorého alkohol nerobí taký problém ako v skorších inkarnácií. V Univerzálnej pamäti však táto alkoholická časť stále žije. Pokiaľ by sa u neho prebudili tieto spomienky, mohol by sa vrátiť k starému zvyku a stať sa opäť alkoholikom.

Téma inkarnácie a života po živote je nevyčerpateľná. Dúfam, že tieto informácie vám poskytli akú takú predstavu o psychonoetických svetov. 

 


 

 

Tento článok môže byť ďalej šírený, kopírovaný v neskrátenej, neupravenej podobe a len pre nekomerčné účely, pokiaľ bude pripojená celá táto poznámka aj s aktívnym odkazom www.vestenietarot.wbl.sk  Ďakujem za pochopenie.

 

TOPlist
aktualizované: 17.12.2017 23:14:31